CVIČENIE AKO LIEK PROTI STARNUTIU

Cvičenie  - liek proti starnutiu: Ako pohyb ovplyvňuje naše biologické hodiny

Starnutie je prirodzený proces, no vedci dokazujú, že jeho rýchlosť môžeme ovplyvniť. Jedným z najúčinnejších nástrojov je pravidelné cvičenie. Moderný výskum ukazuje, že pohyb neovplyvňuje len našu kondíciu a zdravie, ale zasahuje až na molekulárnu úroveň – priamo do našich „biologických hodín“.

Ako pohyb spomaľuje starnutie?

1. Spomalenie epigenetického starnutia

• Ľudia, ktorí sa pravidelne hýbu, majú mladší biologický vek než tí, ktorí vedú sedavý životný štýl .
  
  

• Dokonca aj 8 týždňov tréningu dokáže znížiť biologický vek u sedavých žien v priemere o 2 roky.
  
  

• Najsilnejším faktorom je kardiorespiračná zdatnosť (CRF) – teda to, ako efektívne naše telo využíva kyslík. Vyššia CRF sa spája s nižšou úmrtnosťou a pomalším starnutím.
  
  

2. Zmeny v kostrovom svalstve

• Cvičenie mení molekulárne profily svalových buniek, ktoré pôsobia mladšie.
  
  

• Dokonca aj v neskoršom veku môže pravidelný pohyb zmierniť starnutie svalov a zlepšiť ich funkčnosť.
  
  

3. Posilnenie zdravia a odolnosti

• Silnejšie svaly a lepšia kondícia znamenajú nižšie riziko úmrtnosti zo všetkých príčin.
  
  

• Pohyb pozitívne vplýva aj na črevný mikrobióm, ktorý je úzko prepojený s naším zdravím a rýchlosťou starnutia.

Prečo na tom záleží?

Na rozdiel od krémov či doplnkov stravy má cvičenie priame a vedecky podložené účinky na biologické starnutie. Nie je to len o krajšej postave – pohyb mení fungovanie našich buniek, spomaľuje opotrebovanie organizmu a predlžuje život v zdraví.

Ako začať?

• Kombinujte aeróbnu aktivitu (na kondíciu) so silovým tréningom (na svaly a kosti).
  
  

• Najdôležitejšia je pravidelnosť – už 150 minút stredne intenzívnej aktivity týždenne má preukázateľný efekt.
  
  

Cvičenie   je o dlhšom a kvalitnejšom živote. Vedecké dôkazy jasne ukazujú, že pohyb mení fungovanie našich buniek, spomaľuje opotrebovanie organizmu a predlžuje život v zdraví.

Použité zdroje:

1. Horvath S., Raj K. (2018). DNA methylation-based biomarkers and the epigenetic clock theory of ageing. Nature Reviews Genetics.
   
   

2. Quach A. et al. (2017). Epigenetic clock analysis of diet, exercise, education, and lifestyle factors. Aging.
   
   

3. Mason C. et al. (2022). Exercise training lowers DNA methylation age: evidence from intervention studies. Frontiers in Aging.
   
   

4. Belsky D.W. et al. (2020). Physical fitness and slower epigenetic aging. PNAS.
   
   

5. Lindholm M.E. et al. (2014). An integrative analysis of human muscle epigenetics and transcriptomics. Cell Metabolism.
   
   

6. Ruiz J.R. et al. (2008). Muscular strength and mortality in men: prospective cohort study. BMJ.
   
   

7. Liu Z. et al. (2020). The gut microbiome and aging: connections and potential interventions. Immunity & Ageing.